Aktivity v okolí

Lyžiarske stredisko Jasná Nízke Tatry

Najväčšie a najznámejšie lyžiarske stredisko na Slovensku – Jasná Nízke Tatry ponúka svojim návštevníkom na severnej a južnej strane Chopku nezabudnuteľné zážitky zo zimnej dovolenky. Stredisko Jasná Chopok sever sa nachádza necelých 30 min. cesty autom z Liptovského Mikuláša, cez krásnu prírodu Demänovskej doliny. Svojou infraštruktúrou, počtom kilometrov zjazdoviek a službami predstavuje konkurenciu alpským strediskám.

Už v dnešnej podobe predstavuje Jasná lyžiarsky areál so 45 km zjazdoviek, 29 vlekmi a lanovkami s prepravnou kapacitou viac ako 30 000 osôb za hodinu. Moderný zasnežovací systém s dĺžkou 27 km predstavuje záruku snehovej pokrývky na 5 mesiacov v roku. Na svoje si prídu začiatočníci na ľahkých trasách, pre pokročilých sú k dispozícii stredne ťažké – červené a ťažké – čierne trasy. Pre milovníkov adrenalínu sú dostupné freeride zóny rôznej náročnosti. V časti Otupné je zas pre vyznávačov freestyle lyžovania a snowboardingu pripravený Burton snowpark s prekážkami a skokmi. Stredisko ponúka aj večerné lyžovanie na zjazdovkách Biela Púť a Záhradky.

Medvedia štôlňa a Žiarska dolina

Žiarska dolina v Západných Tatrách je jedna z najnavštevovanejších dolín na Liptove. Cesta k žiarskej doline vedie cez dedinu Smrečany a Žiar. Touto cestou pokračujete až sa dostanete na spoplatnené parkovisko na začiatku doliny. Odtiaľ vedie žiarskou dolinou asfaltový chodník. Na začiatku doliny 200m od parkoviska natrafíte na Medvediu štôlňu, ktorá je jediným sprístupneným banským dielom na Liptove. Má dĺžku 500m ale sprístupnených je len 300m. Prehliadka trvá cca 30min.

V cieli na Vás čaká nezabudnuteľný pohľad na prekrásnu panorámu štítov Nízkych Tatier ( Tri Kopy, Baníkov, …). Preto je Žiarska dolina jedna z najnavštevovanejších a najobľúbenejších dolín, či už pre nádherný výhľad alebo ďalšie možnosti a atrakcie, ktoré toto miesto ponúka. Za zmienku určite stojí aj salaš Žiar na začiatku doliny. Zastavte sa a ochutnajte Liptovské špeciality v tichom prostredí Západných Tatier.

Prosiecka a Kvačianska dolina

Tieto dve doliny, ukryté v lesoch Chočských vrchov, patria medzi najkrajšie doliny Slovenska a z hľadiska rozmanitosti prírody a terénu nemajú konkurenciu. Prechod Prosieckou a Kvačianskou dolinou spojený s výstupom na vyhliadkový vrch Prosečné a návštevou vodného mlynu Oblazy, je súčasťou náučného chodníka. Na trase prekonajú návštevníci prevýšenie 772 m, približne za 6 – 7 hodín stredne náročnej turistiky.

Trasa má svoj začiatok v obci Prosiek, kam sa dá dostať priamym autobusovým spojením z Liptovského Mikuláša. Dolinou vedie modro značkovaný turistický náučný chodník s viacerými informačnými panelmi, ktoré oboznamujú s geologickými a geomorfologickými pomermi doliny, ako aj s jej flórou a faunou. Už od svojho ústia má Prosiecka dolina charakter úzkej tiesňavy. V jej najužšom mieste s názvom Vráta sa nad dno štrbiny medzi dvoma kolmými vápencovými stenami vmestí len riečisko potoka, ktoré tu zároveň plní funkciu turistického chodníka. Nad Vrátami prechádza miestami sa objavujúci turistický chodník po lávke ponad zavodnené koryto na ľavú stranu doliny. Nachádza sa tu skalný stupeň, ktorý možno prekonať len takmer lezeckým spôsobom. Nad ním sa potok miestami stráca v krasových ponoroch, vďaka čomu je jeho riečisko obvykle suché. Na rázcestí Vidová do tiesňavy ústi krátka dolina Červené piesky ukončená skalným prahom, cez ktorý sa prepadá 15 m vysoký vodopád.

Pokračovanie chodníka v rokline Sokol sa pre väčšiu bezpečnosť turistov prekonáva pomocou oceľových rebríkov a reťazí ukotvených v skalách. V závere tiesňavy sa vzhľad krajiny nápadne mení. Na Svorade náučný chodník dočasne opúšťa Chočské vrchy a trasa pokračuje náročnejším výstupom na vrch Prosečné (1 372 m), z ktorého je krásny výhľad na celý Liptov. Zostup z Prosečného vedie smerom na severovýchod strmým chodníkom na poľanu v sedle Ostruhy (1 085 m), ďalej na zalesnený západný svah Kvačianskej doliny. Po krátkom traverze sa chodník oblúkom vracia na severné úbočia masívu Prosečné a dlhými serpentínami zostupuje do doliny Borovianky. Poniže obce Veľké Borové sa opäť spája s náučným chodníkom, ktorý smeruje k lokalite Oblazy. Tu sa stretáva voda až z troch potokov. Už v minulosti to bolo ideálne miesto na postavenie vodného mlyna. Z pôvodných štyroch mlynov tu dodnes stoja dva. Vďaka dobrovoľným ochrancom prírody sa podarilo zrekonštruovať Horný a Dolný mlyn, ktoré sú v letnej sezóne sprístupnené turistom.

Po prehliadke pozoruhodných technických pamiatok treba absolvovať pomerne krátky ale namáhavý výstup do strmého svahu Kvačianskej doliny, v ktorom vedie červenou farbou značená kamenistá cesta z Hút do Kvačian. Osobitnú pozornosť si tu zaslúži miesto Roháč označené kamenným krížom, ktoré poskytuje úchvatný pohľad na dno Kvačianskej doliny. Pohodlná cesta s červeným značením končí v obci Kvačany, ktorá má priame autobusové spojenie s Liptovským Mikulášom.

Demänovská jaskyňa Slobody – Nízke Tatry

Demänovská jaskyňa Slobody patrí so svojou výzdobou medzi jednu z najkrajších jaskýň Európy. Nachádza v Národnom parku Nízke Tatry v Demänovskej doline niekoľko km od mesta Liptovský Mikuláš. V Demänovskom krase sa nachádza 30 jaskýň. Demänovská jaskyňa najväčšia a najkrajšia z týchto jaskýň. Celková dĺžka jaskyne je vyše 8km, dĺžka sprístupneného úseku je približne 2 km.

Demänovská jaskyňa Slobody uchváti návštevníkov mohutnými podzemnými priestormi v piatich poschodiach, svojou nádhernou stalagmitovou a stalaktitovom výzdobou, rôznymi pestrofarebnými kvapľovými útvarmi. Nachádza sa tu krásne podzemné jazierka, sinitrové stalagnáty a vodopády vysoké až 6m. Jaskyňou preteká podzemný tok rieky Demänovka.

Návštevníci Demänovskej jaskyne slobody si môžu vybrať z dvoch prehliadkových trás, a to Tradičný okruh alebo Exkluzívny okruh. Dĺžka tradičného okruhu je 1150m a trvanie je 60min. Dĺžka trasy exkluzívneho okruhu je 2150 m a trvanie okruhu je 100 min.

Demänovská ľadová jaskyňa – Nízke Tatry

Demänovská ľadová jaskyňa so svojou bohatou históriou je jedna z najstarších známych jaskýň v Európe. Množstvo podpisov osobností Slovenska na stenách, svedčia o veľkom záujme o túto jaskyňu. Prvý krát bola jaskyňa sprístupnená v polovici 19. storočia. Jaskyňa má 1750m ale momentálne je sprístupnená trasa v dĺžke 650 m. Vstup do jaskyne je od parkoviska vzdialený asi 20minut chôdze lesným chodníkom, ktorý je zároveň aj náučným chodníkom.

Pred vstupom do Demänovskej ľadovej jaskyne sa určite dobre oblečte, pretože teplota sa v nižších častiach jaskyne pohybuje okolo 0°. Prehliadka trvá 45min. Dĺžka prehliadkového okruhu je 650m s prevýšením 48m. Návštevníci prechádzajú okruh jaskyne riečnymi chodbami. Najprv časťami jaskyne zdobenej sintrovou výzdobou, ktorá neskôr prechádza do ľadovej výzdoby v spodných častiach jaskyne.

Stanišovská jaskyňa – Jánska dolina, Liptov

Stanišovská jaskyňa sa nachádza v Jánskej doline cca 2 km od Liptovského Jána. V skutočnosti sú tri Stanišovské jaskyne a to: Malá, Veľká a Nová jaskyňa, ktorých dĺžka je 6km. Sprístupnená je Malá Stanišovská jaskyňa, ktorá má dĺžku 760m. Ostatné jaskyne nie sú sprístupnené. Sprievodcovia Vás pred vstupom do Stanišovskej jaskyne vyzbroja čelovkami, pretože v samotnej jaskyni nie je elektrina. K jaskyni vedie stúpajúci lesný chodník dlhý 200m.

Chodby v jaskyni vytvoril potok, ktorý jaskyňou kedysi pretekal. Po stenách jaskyne vytvoril výzdobu v tvare vlniek. Na niektorých stenách si návštevníci môžu všimnúť biely povlak, takzvané horské mlieko. V jaskyni natrafíte na malé jazierka. Keď do nich zapozeráte, uvidíte malé biele stvorenia bez očí a pigmentu – chvostoskoky, ktoré žijú len v jaskyniach. Úzkou štrbinou v skale sa dá dostať k najväčšiemu jazeru v jaskyni, dlhému 20m.

V ďalšej časti jaskyni sa zachovali velké stalagmity, stalagtity a stalagnáty. Menšie kvaple ľudia poodlamovali a urobili si z nich rôzne predmety. Zastavíte sa aj pri stene plnej nápisov v slovenčine, ruštine, dokonca maďarčine či nemčine a pri znakoch, pri ktoré jaskyniarom pripomínajú rúnové písmo.

Pivovar Kvačany – Západné Tatry

V dedine Kvačany, asi 10 kilometrov od Bešeňovej, oživuje tradíciu varenia piva rodina Brontvaiovcov. Majiteľ Jozef Brontvai, spolu so sládkom a zároveň švagrom varí tmavé, červené, svetlé aj zelené žihľavové pivo plzenského typu. Dôležitou zložkou piva je voda priamo z kvačianskej studne, ktorej zdrojom sú horské pramene z tejto oblasti.

Pre návštevníkov pivovaru je k dispozícii reštaurácia s pivnými špecialitami. Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o výrobe domáceho piva, je možnosť prehliadky pivovaru spolu s prednáškou a ochutnávkou ingrediencií. Brontvaiovské pivo nie je filtrované ani pasterizované, vďaka čomu neprichádza o charakteristickú chuť a nezanedbateľný obsah vitamínov a kvasinkových kultúr s blahodarným účinkom na organizmus. Pivovar ročne vyrobí 240 hektolitrov piva a patrí medzi najmenšie na Slovensku.

Brontvaiovský pivovar ako väčšina malých pivovarov nedistribuuje pivo do iných zariadení. Predáva ho len priamo zákazníkom – čapované, v hnedých plastových fľašiach či päť- až desaťlitrových minisudoch, kegoch. Dokonca ponúka rozvoz v rámci Slovenska zadarmo.

Pribylina – Múzeum liptovskej dediny

Múzeum liptovskej dediny, dokumentujúce ľudovú architektúru Liptova, sa nachádza za obcou Pribylina smerom na Podbanské a Vysoké Tatry. Dôvodom jeho vzniku bola výstavba vodného diela – priehrady Liptovská Mara. Do Pribyliny boli vtedy presunuté najvýznamnejšie kultúrne pamiatky z jedenástich zatopených obcí a dnes tvoria základ jeho expozície.

Múzeum bolo postavené ako model stredovekého mestečka. Reprezentuje dobovú architektúru roľníckych a remeselníckych vrstiev, spôsob života bohatších vrstiev dokumentuje richtársky dom, zemiansky dom a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec. Návštevníci si tiež môžu pozrieť repliku školy z Valaskej Dubovej, kováčsku dielňu, požiarnu zbrojnicu a zvonicu. K najcennejším pamiatkam patrí ranogotický kostol Panny Márie s nástennými maľbami zo 14. a 15. storočia. Príležitostne sa v ňom konajú svadobné obrady a koncerty. Od roku 2003 je v hornej časti areálu nová atrakcia – expozícia technickej pamiatky Považskej lesnej železnice. Múzeum má vlastný chov domácich zvierat a huculských koní, s možnosťou jazdy pre návštevníkov.

Počas celého roka ponúka múzeum program podujatí.

Havránok – archeoskanzen na Liptove

Archeoskanzen Havránok patrí medzi najvýznamnejšie archeologické lokality Slovenska. Nachádza sa na východnom úpätí vrchu Úložisko, 2 km južne od obce Bobrovník nad priehradným múrom Liptovskej Mary, len niekoľko kilometrov od Thermal Parku Bešeňová. V roku 1967 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

V lokalite Havránok bolo objavené keltské sídlo z mladšej doby železnej, označovanej tiež ako laténska doba (300 – 100 pred n.l.). Počas prechádzky v prírodnom múzeu si môžu návštevníci pozrieť pôvodné obydlia keltského kmeňa Kotínov, opevnenie s kamennými hradbami či zaujímavú druidskú svätyňu. V nej bola odkrytá obetná šachta s oltárikom a zvyškami spaľovaných milodarov (šperkov a obilia). V studni sa našli pozostatky ľudských kostí, pravdepodobne obetí náboženských rituálov. Osada zanikla na prelome letopočtov a bola znovu osídlená v 12. – 15. storočí. Z doby slovanského osídlenia sa zachoval drevený hrádok opevnený palisádami, obranná priekopa a obytná veža.

Súčasťou archeologického múzea je aj pôvodná veža kostola Panny Márie z 12. storočia. Nachádza sa kúsok od Havránku, na brehu Liptovskej Mary. Jej stála expozícia – 1000 rokov histórie Liptova, je zameraná na kultúrne dejiny regiónu a pripomína obce zatopené pri výstavbe priehrady Liptovská Mara.

Artikulárny kostol – Svätý Kríž

V dedinke Svätý Kríž, vzdialenej približne 14 km od Liptovského Mikuláša a Demänovskej doliny, sa nachádza jedna z najväčších drevených stavieb Strednej Európy – Drevený artikulárny evanjelický kostol.

Kostol s pôdorysom kríža bol pôvodne postavený v roku 1693 v obci Paludza, ktorá bola zatopená pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara. Pred zaplavením územia bol kostol rozobratý a následne zreštaurovaný v obci Svätý Kríž. Názov “artikulárny“ je odvodený od článku – artikuly, ktorý v tej dobe prísne určoval podmienky pre stavbu evanjelických cirkevných objektov. Podľa tohto predpisu mali byť evanjelické kostoly čo najmenej trvácne, preto sa na ich výstavbu nesmelo používať železo ani kameň. Museli stáť na okraji obce, nesmeli mať veže ani zvony a vchody boli odvrátené od obce.

Dnes tvorí dominantu kostola 19 metrov vysoká veža, pristavená v roku 1781. Slúži ako zvonica a spolu s ňou dosahuje kostol dĺžku 43 metrov. Pôvodné zvony z 18. storočia boli roztavené a použité na vojenské účely v I. svetovej vojne. V roku 1921 – 1922 ich nahradili tri nové zvony – Viera, Nádej a Láska. Kostol má kapacitu 6000 návštevníkov a okrem svojich rozmerov zaujme najmä barokovým zariadením a lustrom z benátskeho skla.